streda, októbra 31, 2007

Himaláje 1

Ahooooooojteeeeeeeeee
konečne si vyhrievam kosti v Jaipure po týždni chladnejšieho počasia v prekrásnych Himalájach! Idem rovno na vec - kde som bola, čo som videla a samozrejme prikladám aj FOTOČKYYYYYYYYYYY :-)
P.S: nainštalovala som si slovenskú klávesnicu - jeheeeeeeeeej!

Na začiatok
V piatok 19. októbra som vyletela z práce, zbalila svoje "švestky" - veľmi veľmi úsporne a o polnoci sa začal náš výlet do Himaláji. Busom sme šli do Delhi, kde sme ráno o 6 vymenili bus do Amritsaru, čo bola 10 hodinová cesta.
Amritsar
Prvá zastávka na našom 9-dňovom výlete bol Amritsar-u, štát Punjab nad Rajasthanom (miesto môjho pobytu :-) ).

Do Amritsaru sme dorazili v sobotu večer, akurát zapadalo slniečko nad chrámovým komplexom Sikhov...


V Amritsare je obrovský chrámový komplex Sikhov, ktorý vo svojom strede skrýva naozaj krásny a drahý poklad - zlatom obložený, mramorom a drahými kameňmi zdobený chrám uprostred jazera (teda v minulosti jazera, dnes už upravenej nádrže s vodou). Podľa tohto jazera - Amrit Sarovar (bazén nektáru) - dostalo miestne osídlie meno Amritsar.

Tento komplex mal nezameniteľnú atmosféru - bolo tam neskutočné množstvo ľudí, ktorý prišli vzdať hold svätému písmu Sikhov.


Pre Sikhov je príznačná mierumilovnosť, obetovanie sa pre druhých, usporiadaný rodinný život, boj za rovnoprávnosť - žiadne kasty, rozdiely, ... Každý kňaz má rodinu - manželku a deti. Každý chrám sikhov je otvorený pre všetkých bez rozdielu - môžu sa tam vyspať a najesť, nik neočakáva odplatu, ale dary sú samozrejme výtané, bez nich by totiž také kvantum ľudí nemohli nakŕmiť. My sme spali v časti len pre zahraničných turistov, kde sme stretli chalana z Čiech a Izraela, ktorí cestovali osamote, párik z Čínz, Iránca,...


Veľmi zaujímavá bola jedáleň - Langam - 24 hodín otvorená pre všetkých. Pri vchode nás vybavili kovovým tanierom, lyžičkou a miskou na vodu. Potom sme nasledovali prúd ľudí na prvé poschode. Sedeli sme na zemi na úzkych kobercoch jeden vedľa druhého. Jedlo servírovali rýchlosťou blesku. Jeden muž chodil s košom plným chapaties (čapátis - placky z vody a hrubozrnnej pšeničnej múky) a rad radom ich dával ľuďom do rúk. Ďalší muž dával na tácku daal alebo dhal (indický názov pre polené varené strukoviny s hustejšou ochutenou omáčkou) a hneď za ním ho nasledoval ďalší s vedrom so zeleninou. Hm, znie veľmi zvláštne, ale bolo to naozaj úžasné! Dokonca pri nás aj spomalili a daal už "letel" z bližšej vzdialenosti =D Tá atmosféra bola nezameniteľná... muži, ženy, deti, mladí a starí, cudzinci a indovia bok po boku - presne to napĺňa podstatu učenia Sikhov. A jedlo? Najlepšie aké som počas toho týždňa jedla! Napriek ohromnému množstvu, ktoré nonstop varia v obrovských hrncoch, jedlo malo výbornú chuť domácej indickej stravy. Mimochodom, majú tam stroj na výrobu placiek, v priemere ich denne vyprodukujú 60 000!!!

Komplex v okolí Zlatého chrámu je naozaj priestranný, do biela ladený, napriek veľkému počtu ľudí tam bolo cítiť pokoj a kľud! Zbožnosť miestu dodávalo 24 hodinové recitovanie zo svätého písma, čo bolo skôr veľmi príjemný spev za doprovodu hudobných nástrojov! Dokonca som si kúpila dva CD s týmito nahrávkami, no žiaľ nemala som ešte možnosť si ich vypočuť, ale už sa na to trasieeeeeeem :-D


Okrem Zlatého chrámu sme v Amritsare ešte navštívili dva hinduistické chrámy. Jeden bol hinduistická verzia Zlatého chrámu sikhov


a druhý chrám - čiastočne v jaskyni s úzkymi chodbami a množstvom rôznych božstiev. Bol to chrám na oslavu ženy svätice, čo som ešte nemala možnosť vidieť, doteraz som bola len v chrámoch kde skladali poklonu len nadľudským bohom!

A ešte niečo o Sikhoch:

Pred cestou do Punjabu (štát Sikhov) a Amritsaru som toho o Sikhoch vedela menej ako minimum! V Zlatom chráme sa nám prihovoril veľmi príjemný Sikh menom Dav Singh (teda všetci Sikhovia sú veľmi milí) a ukázal nám Zlatý chrám (VIP - previedol nás popri hrozitánsky dlhom rade :-)) a vysvetlil podstatu ich náboženstva.

Sikhov spoznáte podľa 5 znakov:
1. kovový náramok na pravej ruke - väčšinou všetko robíme pravou rukou a náramok je pripomienka, aby nezabudli konať dobro. V minulosti chránil ruku pri boji s mečom.
2. meč - keďže Sikhovia sú bojovníci, ich verným priateľom je meč. V súčasnosti už nebojujú, preto symbolicky nosia jednostranný nôž. Veľa z nich ho naozaj nosí, ale neviem, či všetci.
3. dlhé vlasy schované pod turbanom a dlhá brada - bradu ani vlasy si nestrihajú, pretože je to dar od Boha. Keďže ľuďom prirodzene rastú, musia mať nejaký hlbší zmysel. Turban je v súčasnosti módnejšia záležitosť. Skrýva dlhé do uzla zmotané vlasy. Je z bavlnenej látky dlhej tak 6 metrov. V Amritsare som mala možnosť vidieť ako si každé ráno muži češú vlasy, stáčajú do uzla a obratne za pár minút si vytvoria na hlave veľmi úhladný turban. Nie je vôbec ťažký, je priedušný a Dav povedal, že slúžil ako ochrana hlavy pri boji (v minulosti do turbanu uvazovali kovový kruh v šírke hlavy) a vraj pri meditácii výborne pomáha koncentrovať energiu!
Bradu si niektorí Sikhovia z praktických dôvodov stáčajú a pripevnia konce pod turbanom alebo za pomoci dákej gumičky - neviem presne.
4. hrebienok - na česanie vlasov a brady.
5. šortky ako spodné prádlo - to už teda tak viditeľné nie je :-) ale opäť ide o praktickosť. Keďže Sikhovia sú veľký bojovníci a veľa času strávili v sedle na koni, preto bola dôležitá pohodlnosť a praktickosť spodného prádla.
Dokonca aj niektoré ženy nasledujú všetkých 5 symbolov. V chráme som videla niektoré ženy s oviazanými hore vypnutými vlasmi a malými nožíkmi.

Attari
Druhý deň objavnej cesty sme sa vydali pozrieť slávnostnú výmenú stráži na hranici s Pakistanom. Samotná výmena nebola pre mňa veľmi pútavá, ale skôr to, čo sa dialo okolo. Na oboch stranách boli sedadlá plné na prasknutie, hemžilo sa to farbičkami.... s tým rozdielom, že na strane Pakistanu sedeli ženy a muži oddelene! Celá ceremónia bola ukážkou Indického patriotizmu... deti a dospelí sa predbiehali v rade, aby mohli bežať pred obecenstvom s vlajkou. Na oboch stranách púštali hudbu, ale na indickej to vyzeralo skôr na tanečnú zábavu pod šírim nebom...myslím to v dobrom :-) Páčilo sa mi ich nadšenie, ale trošku som mala pocit, akoby sa obe strany medzi sebou pretekali, kto bude hlasnejšie kričať na slávu ich krajiny :-)

Attari bol pre mňa milý výlet, keďže to bola malá dedinka, okolo polia, zeleň, kľud, čistejší vzduch...
Ejha, dáko som sa rozpísala. Ďakujem za trezilvosť ;-)

sobota, októbra 13, 2007

Ranna cesta do prace

Tak dnes ranecko som opat naskocila na novsi bus - velky biely s ruzovym pasom. Kebyze mam platit riksakom kazdy den za cestu do prace a spat, tak mi vela nezostane. A navyse stale sa handrkovat o cenu..... Ale o tom inokedy.

Takze naskocim si na busik..... ani velmi plny nebol. Dnes to bude pohodicka, som este ospala, vela som toho nespala, tak aspon si cestou este trochu oddychnem. Z radia (ano v busoch maju male repraky) huci rezka indicka pop muzicka. Do toho pravidelny doprovod huciacich klaksonov. Ludia na dalsej zastavke sa tlacia dnu. Muz ktory predava listky nas vydatne okrikuje, aby sme sa podali. V ospalej nalade mi to vsetko prislo totalne smiesne... Bus plny ludi a ze podajte sa! Baletim si tam na spickach, snazim sa neprist o slapky, ked mi na ne niekto stupi pri tlaceni sa dopredu, taska na bruchu ci skor v bruchu...K tomu trma vrma.....a este clovek, ktory predava listky, akoby v buse bolo tolko miesta:-D A system nastupovania a vystupovania - nastup zadnymi dverami a vystu prednymi. Hahaaa a medzi tym prekazkova draha - kopa ludi a uzka ulicka. Kazdy den je to zazitok!

Vysim si tak ospalo z drzadla nad hlavou, vonku plynie znama ulica: nakupne stredisko, krizovatka, obchody s indickymi napismy, .... Zenicka na sedla podo mnou sa posunula a dievca vedla nej mi uvolnilo kusok miesta. Parada, dneska sedim! Tak si 3 sedkame na sedadle, slniecko sa na nas pozera, z otvoreneho okna aspon trochu pofukuje, ale aj s prachom....no nic, uz som si zvykla. V ociach je prach tak ci tak,takze zasada znie neotvaraj usta....

Zrazu sa nejako podivne miestny rozkricali. Viac ako obvykle:-D Brutalne rychlo sa zacali sypat von! Postavila som sa, ze co sa deje.... a nasla som sa stat vonku! Tak to bola rychlost... ani neviem, ci som mala nohy na zemi a sama som kracala ci ma dav vyniesol von....Totiz z motora sa zacalo dymit! Behom 15 sekund bol totalne narvany bus prazdny. Tak aspon v niecom si fakt vedia maknut :-D Teraz sa vsetci usmievkaju a chechtaju, ale mali ste ich vidiet pred tymi 15 sekundami!

Tak som naskocila na dalsi bus. A sup ho do prace. No nic, dnesna ranna cesta bola zase o nieco viac dobrodruzna......

In da English - versiky pre priatelov

.........apropos.......... tak toto som ja nevyplodila :-D
Bola by som rada keby ano, ale tieto versiky nie su moje dielo, netusim cie, ale vsak to poznate: aj u nas mame kopu peknych versikov a nik netusi kto je autorom :-D To len tak mimochodom, nechcem si privlastnovat autorstvo a kreativitu, ktora mi neprinalezi! .....pre zmenu nieco nove na zaciatku =D....a...Happy reading:

The greatest gift you can give to someone is us your time, because when u give someone your time, you are giving them a portion of your life that you will never get back!

Friendship is:
When u have had a huge fight but than decided 2 put aside your egos, give a warm hug to each other and say…
“I need you at least to fight…!”

A good relation does not depend on how good understanding we have…
But it depends on how better we avoid misunderstandings…

U cannot hold destiny, u cannot hold time, u cannot hold heartbeats, u cannot hold life,
but u can hold one thing and that is your smile :-D

In life we have a lot to lose
and very little to choose,
So whenever you get a chance to choose,
do it wisely and make sure
that u never lose what you choose.

The beauty of life does not depend on how happy you are,
But on how happy others can be …..because of you.
___________________________________________________________________
Alone I can Say, but together we can Shout.
Alone I can only Smile, but together we can Laugh.
Alone I can only Live, but together we can Rock.
That's the difference.

The worst thing in the life is ATTACHEMENT. It hurts when you lose it.
The best thing in life is LONELINES, because it teaches you everything & when you lose it, you get everything...

Life is like having a cup of coffe.
You sit by the window, lift the cup, take a careless sip and find no sugar. Too lazy to go for the sugar, you somehow manage with that sugarless cup. On finishing you discover undissolved sugar crystals settled at the bottom. That's how life is....
We do not make any effort to value what is around or within us.
So look around! May be the sweetness you are looking for is closer than you think...

Everyday I look at someone new, but I never find another you. The world is full of people, I know it's true, but no one could ever equal, the friend I found in you.

Definition of my friend: My friend shoud be my medicine, when I am in pain, my letter when I am far, my smile when I am sad, my hanky when I cry and my life when I die...

Lot of things are unquestioned, lot of questions are unanswered, few words are unsaid, few are unheard, some dreams are born dead, some are buried alive...That's life!

God gives two gifts to human. One is chance and another is choice. Chance to have many friends and choice to select good ones.

In the cookie of life, friends are the chocolate chips that make life sweet, surprising and yummyyy...

Though my words are few, but my heart is true. Friends I can make but none as sweet as you.When God gave friends, he tried to be fair. When I got you, I got more than my share.

FRIEND
F: full of love.
R: root of joy.
I: island of god.
E: end of sorrow.
N: name of hope.
D: dear it's you.

For all the love u share, for all the ways you care, for all the times you are there, you are special and beyond compare, just want to say take care.

Sacrifice is greater than love, character is greater than beauty, humanity is greater than wealth... but nothing is greater than good relations.

Good relations does not need any promises or any terms or conditions...it just needs two wonderful people. One sweet like me & one cool like you.

Look around and chose your own ground
For long you live and high you fly
And smiles you'll give and tears you'll cry
And all you touch and all you see
Is all your life will ever be...

piatok, októbra 12, 2007

Farbicky a indicke saticky

Kym najdem moznost, ako stiahnut moje fotocky na net, tak zatial napisem o niecom, k comu obrazky mam :-D

Farby, farby, farbicky.............inak sa neda opisat oblecenie indickych zeniciek! Pestrofarebne, lesknuce sa, trblietave, vysivane, batikovane! No krasa pozerat sa. Takmer kazda vyzera v sari ako princeznicka.
Sari sa nosi len tak pekne zahrckane na pase, zvysny kus latky maju prehodeny cez plecia a ked je slniecko tak cez hlavu. Vrchny diel je kratke choli odhalujuce brusko s kratkymi rukavmi.
Okrem toho nosia dlhsie tuniky - indicky kurta - s nohavicami v pase na snurku. Cele oblecenie -kurta s nohavicami sa vola punjabi. Nuz tie nohavice su dost zvlastne - niektore su dole uzke, ine zase padave ako vrece. Ale vsetky su hore siroke.....no ako na slona! Len snurkou sa stiahnu. A kazde oblecenie je vybavene satkou okrem sari. Tie satky su kraaaaasne, ale hlavne ich chrani pred slnkom.
No a nehrozi ukazat kolienka a plecia. O hlbsom vystrihu ani nehovorim.....ale ich oblecenie je vzdusne a lahke. Po straveni casu v Indii sa uz budem rozhodne inak pozerat na "lahko" odete zeny a dievcata doma. Tu sa zeny velmi neodhaluju (ale ani zase prehnanen nezahaluju) a pritom su stale zenske a zvodne!
Okrem toho "povinnou" vybavou vydatej zenicky su naramky, satka a bindi.






Viete si predstavit ako asi slintam nad tymi naramkami! Najvsemoznejsie farbicky, sklicka, strieborne ci zlate, kovove a plastove! Ale zatial sa drzim, kupila som si len 2 :-D Tu sa nosi viac tenkych naramkov - kupuje sa naraz 12, alebo jeden ci par hrubsich. Ale tie su na moj vkus prezdobene.
Bindi - cervena bodka medzi obocim pre vydate zeny. Vacsinou si ju zeny nemaluju, ale daju sa kupit vyrobene lepiace vacsie ci mensie bodky. A samozrejme, ze potom aj zdobene s ornamentami na specialne prilozitosti, ci ked sa zenicky chcu pacit. Teda okrem vydatych zien nosia bindi aj ostatne zeny, ale potom tie ozdobne.

Tikka alebo Teeka (latinsky prepis z hindstiny) - taaak to je farebna bodka, skvrna ci kratky pas farby na cele. Tikka ma skor nabozensky vyznam. Dava sa na celo palcom a potiahne sa trochu smerom nahor. Byva cervena, oranzova, ci zltohneda. Ta posledna je vyrobena zo santaloveho dreva, teda je drahsia a vzacnejsia a tu mavaju vacsinou knazi a mozete ju dostat prave v chramoch. Tikka sa dava ritualne pri navsteve chramu a pri modlitbe. Vela ludi ju ma bezne na cele.

Mimochodom – tikka je aj nazov pre jedlo. Znamena to kotleta ci reznicek :-D Ked uz masko, tak je tu potom zname kura tikka. Ale to sa trochu inak vyslovuje :-D

No a muzickovia. Stari muzi na uliciach chodia podla mna dost tradicne obleceny. Farebny turban, biela tunika a okolo pasu oviazana satka. Vpredu na pase je hrcka a potom vysiaci kus satky sa potiahne pomedzi nohy a zakase sa vzadu na chrbte. A aj bicyklovi riskaci ich nosia - najprv som sa cudovala, ci im ta satka nepadne. Ale - chvaaaaaaaaaaalabohu - stale drzi, dobre drzi :-D
Inak nosia muzi bezne kosele a nohavice a mlady tricka a rifle. Niekedy je vidiet muzov aj v dlhych tunikach.

Celkovo maju Indovia radi farby a ornamenty. Samozrejme aj leskle veci, pretoze miluju svetlo. Ked je nejaka oslava, tak je to miesto vysvietene ako u nas na vianoce. A hra to samymi farbami, presne ako ich oblecenie.

A na zaver este par obrazkov typickej zeny z Rajasthanu. Typicke oblecenie – sirsia vysivana a lesklymi plieskami zdobena sukna, zdobene choli, velka satka, naramky a okruhla nausnica v nose, niekedy s retiazkou od nosa k uchu. Na nohach okruhle naramky ci strieborne retiazky s rolnickami.
Takto oblecene a krasne vyzdobene zenicky je uz vsak vidiet len mimo vacsich miest.






































utorok, októbra 09, 2007

Na začiatok....

Ahojte

V tomto blogu chcem s Vami zdielat svoje zazitky, myslienky a pocity, ktore sa mnou budu hnat pocas pobytu v Indii. Budem pisat bez slovenskej diakritiky, kedze je to sanglickou klavesnicou obtiazne.
Verim, ze budem moct okorenit moj blog aj fotockami, aby to neboli len pismenka ale aj obraz. Bo raz vidiet je castokrat viac ako 1000 slov!

Budem rada, ked mi zanechate komentar co sa Vam pacilo a co by Vas zaujimalo.... a akukolvek plodnu myslienku ci nazor ocenim :-D

Posielam Vam teplo a svetielko Indickeho slniecka